… der BERG
Musím tam ísť, musím tam ísť..
Säntis.. Bol prvý kopec, ktorý som uvidela, keď som prišla do Švajčiarska.
POKUS č.1
Prvý výstup bol neúspešný.. Chceli sme tam vyjsť hrebeňovkou cca 20km z Hoher Kasten a cestou prespať na Saxer Lucke.
Počasie v horách je zradné, zobudili sme sa do zamračeného rána.
Radšej sme upaľovali smerom ku autu a na parkovisku nás zastihol dážď. Myšlienky vyliezť na Säntis sme sa pre toto leto vzdali.
Celý článok nájdeš TU
Trasa ktorá bola v pláne vs trasa ktorú sme prešli
POKUS č.2
V jeden zimný deň som uprela pohľad von z okna. Tá obrovská masa skál pokrytá snehom sa týčila nad dolinou pokrytou hmlou.
V hlave mi preblyskla myšlienka ísť tam lanovkou. Lukyho nebolo treba prehovárať a už sme sedeli v aute. Keď sme dorazili na miesto, zistili sme, že kvôli Covidu je potrebná rezervácia (ktorú sme samozrejme nemali). Takže sme sa na vrchol nedostali.
POKUS č.3
Kura na paprike vandrovke
Ďalší rok sme sa tam vybrali znova, tentokrát cestou okolo jazera Seealpsee. (Seealpsee patrí k najkrajším jazerám vo Švajčiarsku)
Dohodli sme sa aj s kamarátmi (Heligonkármi -Vikou a Paľčom), ktorí sú tiež na horách ako doma, čiže si dobre rozumieme ( škoda že naša kondička si nerozumie s ich kondičkou 😀 ). Kvôli našim večným problémom so vstávaním sme pre istou vyrážali neskoro v noci s tým, že sa pri #seealpsee utáboríme..
Všetko išlo hladko ( vlastne nie, cestou sa nám pokazilo auto), až na to že sme zabudli na všadeprítomné kravky. Naše čelovky pútali pozornosť a zvedavé kravky chceli ísť všade za nami. Po nejakom čase sa nám ich podarilo obísť a našli sme si bezpečného fleka kde sme si spravili bivak v našom milón hviezdičkovom hoteli.. Bol to najlepší spánok v mojom živote..
Ráno, sme si spravili raňajky a pripojili sa k nám kamaráti.. Spoločne sme sa vybrali hore..
Mali sme v pláne spať 2 noci a preto sme mali ruksaky nabalené jedlom.
Cesta bola zaujímavá, prvú tretinu cesty sme mali jazero Seealpsee za chrbtom, a pri každej oddychovej pauze bolo ďalej a ďalej. Cestou sme obchádzali dokonca aj VODOTRYSK!
Ako pri každej správnej turistike nemohli chýbať Švajčiarske kravky.
~Ak by malo byť Švajčiarsko zvuk, znelo by ako zvonce~
Niektoré mali lepšie maskovanie než chameleón a nevedeli sme rozoznať, či je to kravka alebo kameň.
Vika skoro jednej skočila na chrbát. Vikin článok si môžete prečítať TU.
Pod vrcholom sa nachádzal ľadovec. Schladili sme sa letnou guľovačkou a pokračovali na najťažší úsek cesty. Cesta viedla cez skaly doplnené reťazmi. Čím sme boli bližšie tým sa “štanga” zväčšovala.
Na vrchole sa nachádzal tunel, ktorý viedol k reštaurácii.
Bolo tam vééľa ľudí, ktorí si uľahčili výstup lanovkou. Všetci pekne vyobliekaní, “herky” v šatočkách a opätkoch, dokonca sa tam konala taká “chudobnejšia” SVADBA. A my smradľaví, spotení, ale zato s kopou zážitkov! Pokochali sme sa výhľadom, (z vrcholu je možné vidieť až do 6krajin ), dali si “vrcholové” pivko a išli dole..
~Kopce kam vedie lanovka strácajú svoje čaro~
Rozhodli sme sa, že pôjdeme aj my domov. “Heligónkári” boli rýchlejší a tak sme sa rozlúčili..
“Krajinkárskym” tempom sme zchádzali smerom ku autu. Zvolili sme inú cestu ako tú, ktorou sme išli hore. Užívali sme si posledné slnečné lúče zapadajúce za hory. Jeden úsek cesty bol vytesaný v skalnej stene. Nechápali sme, kam sme sa to znova dostali.
K jazeru sme prichádzali za šera. Rozlúčili sme sa s kopcami a spokojní sme vyrazili domov… a to kura na paprike sme trepali na kopec zbytočne.. no najbizarnejšia vec ktorá sa trepala vo Vikinom batohu na kopec bola ~CHLADIACA KVAPALINA~ do nášho pokazeného auta. Ďakujeme za záchranu <3.
Svet okolo cesty 
Pridaj komentár