..Nerada chodím na tie iste miesta 2x.. ale existujú výnimky..
Óóó môj bože!
Keď som v jeden zimný večer objavila pri scrolovaní IG toto miesto, okamžite som si ho poznačila do máp. Dohodli sme sa, že tam na jar vyrazíme, hneď ako sa roztopí posledný sneh.. Samozrejme, že do jari som našla X ďalších miest a na toto som zabudla..
Pri plánovaní “výšľapu” na Säntis, som si všimla, že trasa vedie popod tento impozantný štít.. Hneď som vedela kde sa zložíme na noc.
..ale teraz pekne od začiatku..
Jeden pekný slnečný piatok, (keď ma bolela hlava a nemohla som ísť do práce) sme sa vydali 20km hrebeňovkou na Santis. Keďže sme samozrejme vyrážali pozde, a nevychádzalo nám prísť za vidna k nášmu plánovanému miestu prespatia, rozhodli sme sa, že si zjednodušíme cestu lanovkou. Hoher Kasten bola naša prvá zastávka.
Nestihli sme vychutnať 360* výhľad, pretože slnko zapadalo rýchlejšie ako sme si mysleli. Ale náš cieľ svietil v diaľke. Tá “štanga” na špici sa nedá len tak prehliadnuť. Krista! Ale bolo to fakt ďaleko..
V žiare zlatých lúčov sme šlapali, pričom nás hnal hlad. Myšlienka ako si “chlípem” teplú polievku s výhľadom, bola silnejšia, než pomyslenie na to, akú ďalekú cestu máme pred sebou.. Predsa jedlo z ešusu chutí najlepšie.
Keď sme dorazili na miesto, pár flekov na bivak bolo obsadených.. Hlásili jasnú noc a rovnaký nápad mali viacerí..
Pozorovali sme hviezdy až kým nás to nekonečné neznámo neuspalo.. Dobrú noc.
Východ slnka sme prespali (nepomohli ani tri budíky), budili nás až prvý turisti. Naši susedia už boli dávno preč a my sme si tak mohli užiť tú krásu kolo nás. Polka cesty bola za nami a boli sme odhodlaný vyraziť. No počasie nespolupracovalo. V diaľke sa na nás valili mraky a všetky appky s počasím naznačovali, že vydať sa hore nebude dobrý nápad.. Našťastie nie sme z tých, ktorí idú bezhlavo za svojim cieľom (iba občas) a vyhral zdravý rozum.
Rýchlo sme zbehli dolu do doliny. Ostávalo nám ešte troška času bez dažďa a tak sme si dali ešte prechádzku k zrkadlovému jazeru Fallensee. Fascinovala nás farma za jazerom, ktorá bola obklopená balvanmi. Špekulovali sme, ako tam dokázali doviezť traktory. Vrtuľníkom? Na loďke? Pretože k farme viedla len jediná úzka cestička popri jazeru.
Cesta k parkovisku viedla aj okolo jazera Samtisersee. Oblohu zakrývali čierne mraky a my sme sa viac nezdržiavali. Naštastie. Načasované to bolo perfektne. Pri aute nás vítal dážď.
“Ešte že ste nešli hore!”-Povedali nám pršiplášte ktoré sme nechali v aute.. šak veď nebude pršať..
Svet okolo cesty 
Pridaj komentár