Prekvapivo sme vstali na čas, zobrali sme si už pobalené veci, sadli do auta a ponáhľali sa na lanovku.. Lístok sa musí rezervovať dopredu čiže sme nemali na výber.. Cesta trvala cca 2 hodiny a iba som zavrela na kus oči a už sme boli tam.-výhoda spolujazdca.
Mini “cozy” lanovka pre 8 ľudí nám uľahčila cestu. Pod nami bola celkom obrovská roklina cez ktorú tiekla rieka (roztopený ľadovec). Zo stanice lanovky trvala cesta k mostu približne hodinu, ani som nestihla lapať po dychu a už sme boli tam. Už za ten krátky čas som mala baterky doplnené na celý týždeň.. Toto som potrebovala.
Po príchode k mostu sme sa rozložili a dali sme si rýchly snack pri pohľade na ľadovec a jazero. Úsmevne sme pozorovali ľudí s akou opatrnosťou a strachom prechádzajú cez most.. ~Strach je najväčší zlodej našich zážitkov~ Po chvíli sme sa vybrali aj my. Lukáš si to užíval naplno.. Rozhojdal most a potmehúcky sa chichúňal na tom, ako sa tvária talianske babičky..
Následne sme ešte pokvasili na slniečku a pomaly sme cupitali dole.. Cesty dole sú zaujímavejšie pretože sa človek viac sústredí na prírodu kolo seba, než výstupy, pri ktorých ťa hná túžba byť na vrchole. Pri zostupoch väčšinou preberáme filozofické úvahy, najväčšie konšpiračné teórie a iné hlboké témy. Tentokrát to bola – Ktoré ročne obdobie je najkrajšie?
Stromy zafarbené jesennými farbami, modrá obloha, sem-tam nízke oblaky.. Milujem jeseň. Október.. Pre mňa najkrajší mesiac (nie kvôli tomu že sa v októbri rodia legendy), ale pre tú atmosféru. Ranné hmly, hrejivé lúče.. ( pred 4 rokmi by som nesúhlasila, keďže som bývala v doline kde bola 23/7 hmla).
Kým sme dokončili túto diskusiu plnú argumentov, stihli sme dôjsť k lanovke. Boli sme tam o niečo skôr, ale pani nám vymenila lístky a my sme sa pohodlne doviezli lanovkou až ku autu.
Svet okolo cesty 
Pridaj komentár