Saxer lucke druhý krát.
Ak by som mala napísať vetu ktorú používame najčastejšie po otázke “Čo budeme variť?” ..tak je to táto – “Čo budeme robiť cez víkend? “ ..a presne táto veta zaznela aj v piatok. Už sa pomaly začínalo leto, a počasie bolo ideálne na prvé hiky.
Keďže sme sa mali chuť troška socializovať, napísali sme Vike a Palimu či sa pridajú na turistiku.
Ani neviem ako, a už sme sadali do lanovky.. Kým v doline bolo počasie na krátke tričko, hore vládla ešte zima.~Brrrr~ bolo tam chladnejšie ako sme očakávali. “Snáď nás pohyb zahreje” poznamenal Luky a vykročili sme smerom od stanice lanovky. Pri chate nás čakalo ďalšie prekvapenie- SNEH. Bol pod horou, kde ešte nedočiahli jarné slnečné lúče. Nevadí, kus snehu nás nezabije..
… “no neviem” povedala som si v duchu o 20 minut. Pred nami sa rozprestieralo veľké snežné pole – Mokry sneh, velky sklon, a 100 metrový zraz pod nami.. V hlave som už mala titulok z novín “ Štyria turisti zo Slovenska predcenili situáciu a musel ich prísť ratovať vrtuľník” zaváhali sme..
Čerstvé stopy naznačovali, že tadiaľ už niekto išiel pred nami… a prešiel.. a tak sme sa odhodlali a po jednom sme pokračovali v našej ceste. Prekonali sme ešte pár prekážok, a po chvíli sme si užívali krásny výhľad. Samozrejme, k pekným výhľadom patrí aj pauza na občerstvenie. Joooj taká mi bola vtedy zimááá. Občas si musíme niečo vytrpieť. Myšlienka na cestu spať mi robila ešte vačšie zimomriavky..
Nakoniec sme ju zvládli ľavou-zadnou a dorazili sme domov bez ujmy na zdraví. Plný zážitkov.
Svet okolo cesty 
Pridaj komentár