Popod snehu začali vykúkať prvé snežienky a všetci dobre vieme čo to znamená. Začína jar. Lyžiarská sezóna je za nami a otvárame dvere tej turistickej. A nieje lepší spôsob než ju začať takou ľahšou prechádzkou..
Keďže to máme do Apenzellskeho regiónu na skok, jazerá Falensee a Sämtisersse boli rýchla voľba. Celú zimu som otužovala, uterák bol prvá vec ktorú som hodila do batohu. Dali sme ľubovoľný príspevok do kasičky za parkovanie a vydali sme sa na cestu. Celkom zhurta – rovno do stupáku.
Stupáku čo fakt stúpal. Pobláznení počasím u nás v doline, sme podcenili situáciu. Cesta viedla celý čas cez les, kde sa držal sneh- udupaný, zamrznutý sneh (ľad). Nieje nad lepšiu kombináciu než ľad a kopec. Naše botasky sa chytali za hlavu. Keďže my sa tak ľahko nevzdávame, rozhodli sme sa krok po kroku pokračovať. Vlastne to bol ~ krok ~ pol kroka naspäť ~ ďalší krok~. Udržať celý čas rovnováhu bolo priam nemožné a naše kolena a zadky sa aspoň poriadne rozlúčili so zimou. Posledný úsek bol čistá divočina a bez pomoci rúk by sme určite skončili niekde v špitály.
Zvládli sme to! Ocitli sme sa v inom svete. Slnečné lúče roztopili sneh ktorý nahradilo blato. Zaostrila som, ale jazero v nedohľadne. Nemohlo predsa zmiznúť. A veru nezmizlo. Koho by napadlo, že horské jazera bývajú zamrznuté ešte v Apríli. Ostala som trochu sklamaná. Pri príchode bližšie som si všimla, že sa začínalo topiť, a kolo kraja bol dostatok priestoru na to aby som dokázala splniť misiu. Váhala som, pretože v ľade som ešte neplávala. Prezliekla som si plavky a rýchlo som do neho vošla. Brrr, tenký ľad sa mi zarezával pod kožu. Bola fakt studená.
Keď ma zohriali slnečné lúče rozhodli sme sa, že sa k jazeru Falensee vyberieme nabudúce, keď budeme mať vhodnejšiu obuv a nebude sneh a blato. Cesta dole bola rýchla. Na začiatku som to vzdala a išla som po zadku. Šmýkaním sa sme boli dole za pár minút.
Svet okolo cesty 
Pridaj komentár