O K T Ó B E R
Zima už klopala na dvere. Vrcholy hôr boli poprášené snehom, ale my sme ešte nemali v pláne otvárať zimnú sezónu. Keďže sme poslednú dobu stále chodili na jeden smer a okolie Davosu sme ešte nemali prebádané, navigačka nás zaviedla práve na Fluelapass. Nepotrebujeme ani lístok na Mars, aby sme sa ocitli ako v inej planéte. Stačí auto a čas. Stačí si len vybrať jeden “pass” ((*horský priechod) -vo Švajčiarsku je ich 70 ktoré sú vyššie než 1000m.) Je si z čoho vyberať.
Z auta sa mi nechcelo vystúpiť pri pohľade na mráz navôkol. Bolo ráno a slnečné lúče ešte nestihli vykuknúť spoza kopca. Asi sa im nechcelo, tak ako mne. Partia nesúhlasila s mojim návrhom, že ich počkám v aute na parkovisku, a tak som si prezula croksy a cupitala za nimi.
Líca nám maľovala zima. Tam hore už svieti slnko! A tak sme nahodili svižné tempo aby sme sa dostali z chládku za nim. Cesta bola podobná ako tá naša na chopok.
~Na chvíľu som sa cítila ako doma, v tomto ďalekom kraji.~
Vôkol nás sa rozprestierali krásne 3000ky. Vika s Paľčom ešte na žiadnej neboli a tak sme špekulovali, či sa dá na nejakú vyjsť. Pred nami sa ocitla nejaká cesta na vrchol a tak sme sa rozhodli, že sa tam pokúsime vyšplhať. Vrch bol posiaty skalami, a my sme sa po nich šplhali hore.. hneď na začiatku sme stratili turistickú trasu a tak sme improvizovali. Veľké prekvapenie bol kríž s návštevnou knihou. Slnko nám už žiarilo nad hlavami. Počasie ako na objednávku. Napísali sme odkaz do knihy a dali sváču.
~Pohľad na jazerá ako z pohľadnice maľovaný.~
Posilnený sme zbehli dole k jazeráám. Ach tá nádhera. Matka príroda je ale veľmi dobrá čarodejnica. Zasnežené hory odrážajúce sa v jazerách mi vyrážali dych. Cestu k autu sme zvolili inú. A tak sme mali možnosť vidieť jazerá z každého uhla. Domov sa mi veru nechcelo. Veď komu by sa chcelo.. ale s klesajúcim slnkom klesala aj teplota.
Svet okolo cesty 
Pridaj komentár