Klasická a najrýchlejšia cesta zo Švajčiarska domov je cez Nemecko a Rakúsko. V predcháadzajúcich dňoch vačšinu času pršalo, a my sme mali dosť depresívneho počasia. Preto nás to lákalo prejsť cez Taliansko, aby sme načerpali vitamín D. Mali sme dva týždne voľna, takže sme to chceli využiť. Už dlho som nebol pri mori a túžil som sa hodiť do vĺn Stredozemného mora. No mali sme dva problémy. Prvý- bol covid. Druhý- naháňala nás búrka (a to doslova).
Pred búrkou neutečieš.. ale to sme ešte nevedeli.
Zo Švajčiarska sme odchádzali za dažďa, ale počúvanie talianskych pesničiek nás naladilo na dovolenkový režim a o chvíľu sme sa ocitli na pláži Spiaggia di Sottomarina. Horúci piesok nás hrial nielen na nohách ale aj na duši. Užili sme si 2 hodinky pekného počasia než nás lejak vyhnali do auta.
Boli sme neďaleko Benátok a tak sme sa tam rozhodli zastaviť. Kým sme sa tam dostali prestalo pršať a tak sme si mohli vychutnať mesto bez turistov. Dokonalo načasované. Poblúdili sme po úzkych uličkách, poobzerali predražené suveníry a dali sme si pravú Taliansku večeru.
Čierňava v diaľke nám naznačovala, že by sme mali ísť rýchlo preč. Ulice sa začali plniť vodou a my sme pozorovali miestnych aké majú zaujímavé protipovodňové opatrenia, aby im nevytopilo obchodíky. Rada do života: Ak má v Benátkach pršať, obuj si šlapky. Prespať sme chceli v Slovinsku a tak sme sa ponáhľali do auta, ktoré sme mali na strešnom parkovisku, odkiaľ sme videli, čo dokáže príroda. Toľko bleskov som ešte nikdy nevidel.. A my sme išli priamo do toho.
Nakoniec sme spali niekde medzi Solkanom a Bovcom (Slovinsko). Uspali nás padajúce kvapky klopkajúce na kapotu. Až ráno sme uvideli tú krásu navôkol. Azúrovo modrá rieka Soča sa liala povedľa nás. Bovec už nebol ďaleko tak sme sa vybrali na predom určené parkovisko. Pre našu smolu sa počasie začalo zhoršovať a usúdili sme, že to nevyzerá na žiadne hiky. Pohľad z auta striedali úžasné scenérie. Lesy, malebné hory, kostoly a tradičné dedinky.. V poobedných hodinách začalo opäť silno pršať. Stierače nestíhali stierať a na stránkach to s počasím tiež nevyzeralo ružovo.
Museli sme si spraviť iný program a chceli sme ísť pozrieť Jezero Jasna, jaskyňu a ďalšie miesta po ceste do Ljubljany. Cesta viedla cez horský priechod z mesta Trenta do Krajinskej Gory, no hneď na prvej zákrute nás zastavil motorkár a vysvetlil nám že cesta je aktuálne neprejazdná. Kvôli silnému vetru boli cez cestu popadané stromy. A tak sme opäť museli upraviť našu cestu a išli sme naspäť smerom na juh rovnakou a zároveň jedinou cestou. Z rieky Soča sa stala hnedá masa vody berúca všetko čo jej stálo v ceste. Ani tu sme sa však nevyhli problémom.. Pár sekúnd pred nami spadol na cestu obrovský kameň pri Tonovcov grad. Všetky cesty boli neprejazdné. A museli sme počkať kým prídu hasiči odpratať balvan. Po nejakých dvoch hodinách to dal bager do poriadku a konečne sme mohli pokračovať ďalej.. po ceste sme videli ešte zhruba dva bagre ktoré riešili podobný problém a došlo nám, prečo tí hasiči tak dlho chodili. Naozaj silná burka. Boli sme radi že všetko dobre dopadlo. Usúdili sme, že nemá zmysel ostávať v Slovinsku ďalšie 2 noci a utekali sme pred dažďom do Maďarska. Hlad nás zmohol a ujo Google nás zaviedol do postapo reštaurácie neďaleko Madarskych hranic.( ) Mňam oplatí sa tam zastaviť!
Ďalšie dni sme strávili pri Balatone v Maďarsku. A aj tam nás búrka dobehla. Domov na Slovensko sme tiež prichádzali za dažďa.
Slovinsko my sa vrátime!
Svet okolo cesty 
Pridaj komentár